Zara in Wonderland

A tak robím to, o čom som si myslela, že už snáď nikdy robiť nebudem a smerujem na miesto, o ktorom som si myslela, že už nikdy neuvidím. Po dlhých mesiacoch a po náročnom skúškovom období mierim do Dublinu.
Tak dlho som na to čakala, až sa mi nechce veriť, že je to pravda. Neverím, že o tri hodiny budem sedieť v lietadle a pozerať sa na Slovensko z výšky.
Neviem si predstaviť, ako Ťa znova uvidím. Po takej dlhej dobe. Zmenil si sa? A budeš sa správať trochu inak, teraz, keď sa poznáme po nekonečných nočných rozhovoroch o niečo lepšie? Nechcem sa tešiť, lebo vravia, že ak sa človek príliš teší, všetko dopadne zle. Ale nemôžem zastaviť ten radostný pocit, že znova budem počúvať tvoj zvláštny hlas a typický akcent. Tvoj hlas bol soundtrackom môjho leta. Teraz je upršaná neskorá zima a ja idem za Tebou po trochu tepla. Nechal si mi kľúče u predavača v neďalekom obchode a jedlo na stole, čaká ma tam, v byte, ktorý si tak dobre pamätám. V byte uprostred rušnej ulice, kde ani v noci neprestávajú autá brázdiť cestu a kde študenti po polnoci v podnapitom stave robia bordel, lebo pivo je tam také lacné. V tom byte Ťa budem poslušne čakať, kým prídeš neskoro v noci z práce. Nie, nepôjdem nikam na drink. Chcem si vychutnať ten pocit, keď sa nám pohľady stretnú. Nechcem, aby ma v prípade, že prebehne záblesk nádeje, niečo vyrušovalo. Opilci, autá, vietor, príliš veľa promile v krvi, nič. Teším sa na Teba.
Neviem, ako tento týždeň dopadne, ale teším sa. Možno bude stále pršať a možno bude slnečno. Možno budú útesy zahalené do hmly a obchody a ulice preplnené ľuďmi. Čo na tom? Budem v mojom milovanom meste, v meste, ktoré poznám pomaly lepšie ako moje rodné. A kúsok nezabudnuteľného leta bude zase späť. Starosti a škola aspoň na chvíľu prestanú existovať. Budeme iba my, ja a moja kamarátka. Budeme si užívať, chodiť po pamiatkach a parkoch, piť kávu v malých, útulnych kaviarničkách a piť pivo v typických puboch. A možno to dopadne úplne inak. Sama som zvedavá. Je to ako čakať na vlastné dieťa, kým sa narodí. Tešíte sa naň a skúšate hádať, ako asi bude vyzerať, koľko z Vašich očakávaní splní. Viete, že nebude úplne dokonalé, ale už ho aj tak milujete, lebo ste si ho vysnívali vy. Vzniklo z Vás. V noci strašne fúkalo a ja som to po vypočutí hrôzostrašných historiek o padajúcich lietadlách brala ako výstrahu, že nemám vstupovať dvakrát do tej istej rieky. Čo tam po tom. Verím v druhé šance. Verím, že si to zaslúžime. Buď prídem sklamaná alebo ešte šťastnejšia. Nemám čo stratiť, iba ak batožinu.
Dublin, here we come!