Keď sa človek odhodlá spraviť krok do neznáma.
Sama som našla s mapou miesto, kam ma zavolali na interview, na opačnom konci mesta. A sama som na to interview šla. Sama chodím nakupovať a sama trávim väčšinu času. Ani raz som sa nestratila. Nesťažujem sa. Len keby bola práca. Sú chvíle, keď Dublin nemám rada. To sú chvíle, keď je teplo a pekne, ja mám baleríny a zrazu začne silno pršať a fúkať dokopy a ja mám premočené nohy a nábeh na chrípku. Vtedy nadávam. Ale neľutujem. Viem, že o chvíľu zas vyjde slnko. Na autobus treba mávať, aby Vám zastavil. Vodič nevydáva a ak nemáte presne, smola. Mlieko tu chutí úplne inak...