Princovia a tí druhí
„Nechodíš k nám už tak často veru,“ povzdychol si bez výčitky a odtrhol slivku z konára, „ale ja to chápem, už máš iné záujmy, starký ti už nie je dosť, iní princovia ma nahradili.“ Len som sa usmiala a pokrútila hlavou. Na tú vetu som si dnes spomenula, keď som ich oberala sama a v ich chuti sa miešalo slnko s opadaným lístím. Veru, starký, iní princovia prišli. Keby som bola vedela, že za tvoj smutný úsmev nestoja.