Zara in Wonderland

Netuší, že čím viac ma bude prehovárať, aby som ostala, tým viac ma bude nevedomky tlačiť k odletovej dráhe. To som ja. Chcem niečo sama spraviť a poviete mi, aby som to spravila, zaseknem sa a nespravím. Ale povedzte mi, že to nedokážem a ja urobím čokoľvek, len aby som dokázala opak. Úprimne? Strašne sa bojím. Opustiť svoj komfort a istotu. Jediné, čo ma núti ísť je momentálne fakt, že všetci o tom už vedia a tak je to otázka mojej hrdosti, neodvolať plány. Páni. Anjeli strážni sú rafinovanejší, než som myslela. Ja čakám na odpoveď vo sne a oni mi ju hodia rovno pod nos...

Dnes som rozbila misku. Rozmýšlam, koľko času treba, keď sa v človeku niečo rozbije, aby nezostali po páde žiadne stopy, žiadne črepy, ktoré by nás mohli zraniť. A keď sa v nás niečo rozbije na milión márnych kúskov, oplatí sa to vôbec lepiť dokopy? Alebo je lepšie pozametať, čo zostalo, hodiť to za seba a pohnúť sa ďalej? To je otázka, tu sa môže aj Hamlet schovať...