Môj impresionizmus
Sem chodím konverzovať so svojou dušou. Tu si kladiem otázky, na ktoré zvyčajne nemám odvahu odpovedať. Trúbiace nákladné lode a pár štamgastov pri pive na drevených lavičkách pred provizórnou krčmou. Všetko sa rozpadá a padá, foťák, upratovačke padlo pár tanierov na zem, padá internet, rozpadávajú sa ilúzie a vzťahy. Čochvíľa začne padať lístie a viem, že vtedy príde to najhoršie.
„Zara, prosím, len sa nezamiluj, lebo potom sa nevrátiš späť domov,“ píše mi Sabina a ja jej odpisujem, že už som sa.